Klasika. Podobne ako včera, aj dnes som sa objavila vo dverách a nájomník s rovnakými očami ako včera, otvoril dvere. Tentokrát som bola s mamou, keďže všetci chlapi čo sa sami núkali s pomocou, vytrvalo nedvíhali telefón a tak to zas len ostalo na ženy...
Tentokrát som ho požiadala aby sa odsťahoval, dostal prečítať všetky výpovedné dôvody a termín okamžite. Asistoval mu kamarát, ktorý sa najprv tváril dôležitejšie ako mal, ale potom zrejme pochopil - okolo jednej prišiel za mnou a za svoje správanie sa ospravedlnil.
V byte bol neúnosný neporiadok - bol takmer obed keď sme zaregistrovali zvuky lepiacej pásky v obývačke... Okolo jednej sme šli opäť hore a pomáhali baliť kúpeľňu, kuchyňu, predsieň a tak... Kým mama pomáhala, ja som dokumentovala poškodenia v obývačke. A tak. Bolo toho dosť a dodnes nedokážem uveriť tomu, ako niekto dokáže za dva mesiace bývania takto zničiť a zanedbať úplne nový byt s novým zariadením.
Po vyčíslení škôd obdržal mladý muž zostatok peňazí, aby mal chvíľu z čoho žiť. Avšak bola som si vedomá toho, že škody budú vyššie minimálne o hodnotu dlážky a drezu, ktoré sa vyčistiť nedajú. Tie idem pýtať v osobitnom liste, i keď rátam, že tie peniaze už neuvidím... Tak trochu som podľahla maminej zhovievavosti a za poškodené zariadenie som si odrátala iba zlomok toho, čo som mala - a zrejme na to aj doplatím, keďže škody v hodnote ďalších takmer 600 eur z neho tak rýchlo nevytrieskam - aspoň tých 483 eur čo dostal na účet mohli zostať u mňa a prežila by som to jednoduchšie.
Zdá sa, že bolo dobré počkať, kým si zaplatí za ďalší štvrťrok, aspoň nejakú časť škôd mám takto uhradenú.
O nočných vyhrážkach radšej nehovorím... Chápem jeho rozhorčenie, keďže čakal vrátenie celého nájomného, avšak akosi si neuvedomil, že nie som charita aby som na vlastné náklady zariaďovala nadštandardným nábytkom celý byt kvôli jeho dvojmesačnému pobytu, počas ktorého spravil peklo zo života polovici schodišťa.
Byt bol po jeho odchode v tak katastrofálnom stave, že som musela zavolať upratovaciu službu aby ho dala dokopy a viem sa s vecami pohnúť ďalej.
Stalo sa niekoľko pozitívnych vecí napriek všetkému...
- konečne budem môcť kľudne spávať ja aj susedia pod mojím bytom
- v noci som mala krušné chvíle a policajná hliadka zrejme krúžila okolo domu v Lužnej
- ráno som formulovala dokument, ktorý som nikdy neplánovala sformulovať nakoľko dokáže byť pre človeka osobne ponižujúci a nepríjemný, nakoľko zachádza do detailov jeho života, ktoré si asi chce nechať pre seba
- vypratali sme s Milicou, Alexom a Jutkou garáž a strávili sme príjemné popoludnie.
- pokosila som trávu po prvýkrát odkedy vyrástla... a pokrstila som aj novú kosačku
- a idem si oddýchnuť do vane, keďže pred zajtrajším dňom chcem mať konečne trocha pokoja
Zajtra začne školský rok a mne nová etapa života, ktorú som už celkom dlho čakala - napriek tomu som si doterajší čas v rámci možností dokázala aj patrične vychutnať... hovorím o tej pozitívnej časti tohto obdobia. Tú negatívnu nezabudnem. Prešla som peklom a teraz z neho pomaly kráčam von... Ako by Tibor Bartfay a Janko povedali - ako atómová elektráreň na ľudskú energiu, ktorá vraj zo mňa po tomto lete raší.
Račiansky park je plný krásnych ruží a rozličných stromov. Neviem kto ho vysádzal, ale od jari do jesene je celkom živý, voňavý, plný vtákov a v zime to všetko oddychuje... občas aj pod vrstvou snehu, ako bolo vidno vo februári tohto roku.
Teraz vonia lipa a kvitnú ruže. Park je cez deň plný detí, ako vždy.
+++
The park nearby is full of beautifull roses and all kinds of trees. I don´t know who put everything here, but since spring to late autumn this place is quite live, smelly (very nice), full of birds. In winter everything relaxes.. sometimes covered by snow as well, as we could experience this year.
Now you can feel limeblossom and see beautifull roses. And you can hear lots of children everywhere around, as usual.
Dnes Vám predstavím pána, ktorého duša asi zostane večne mladá. Volá sa Tibor Bártfay, jeho dielo poznajú takmer na celom svete a je mu ľúto, že zdravie mu už neslúži tak dobre, aby pribudla na svet ďalšia socha z jeho ateliéru. Tak pribúdajú zaujímavé koláže.
Málokto má toľko energie, nápadov a chuti pracovať v takom veku, ako on. Rozhovory s ním a jeho priateľmi majú svojskú atmosféru, človek sa v tomto ateliéri cíti fajn. Čo sem neodmysliteľne patrí, je: slnko, farby, sochy (aj moje obľúbené), sošky, koláže, knižky, ranná studená káva, pohár vína, cigarety, hudba a vystrihovačky. A dobrá nálada. Ale to je o ľuďoch...
Na príchod jari sa tiež veľmi tešil. Nemá rád zimu, ani sa nečudujem. Trápi ho koleno, a tak ešte nejaký čas budeme vystrihovať obrázky na nové obrazy... nakoľko sochy doktor nepovolil.
Today I introduce you a gentleman, whose mind will probably stay young forever. His name is Tibor Bártfay, and his work is known all over the world. And he is really sorry for his health which is not enough to create another statue in his atelier. So interesting paintings are being born instead.
There is not so many people with as much energy, ideas and will to work at his age. Talks with him and his friends are very interesting, unique, furthermore, people feel good in his atelier. What belongs to this place naturally, is: the sun, colours, statues (also my favourite ones), small statues, plastiques, paintings, collages, books, morning cold coffee, a glass of wine, cigarettes, music and materials to cut. And good mood. But that is always a matter of people...
Spring is really welcome also by him. He doesn´t like winter, and I don´t wonder... He suffers of knees, so we will continue cutting pictures for another collages... as fara s statues are not allowed by doctor.
And may be another Thousand and one more woman will see the sunshine here...
Od dnes funguje fontána a je v nej krásna čistá voda :-). Neklamným dôkazom sú aj klasicky hlučné deti, ktoré sa nedokážu zmieriť s tým, že im mamy nedovolia do tej čistej vody skákať. A tak sa nechajú vláčiť mamou na električku non-stop rumádzgajúc.
Park je plný mladých rodičov, väčšinou mamičiek, decká po škole skúšajú čo i prejde, starší ľudia družne posedávajú a bavia sa na lavičkách. Asi takto nejako by mal vyzerať park na jar :-).
Okolo domu to kvitne tiež, voňavé hyacinty oceňuje hlavne Cora, ktorá ich každé ráno skontroluje. Teraz to síce vyzerá komicky s polystyrénom v pozadí, avšak stále je to ono – narcisy, zlatý dážď, hyacinty, bahniatka a všetko čo k tomu patrí.
Zo svojej dnešnej prechádzky po okolí pripájam obrázky toho, čo ma opäť zaujalo. Páči sa mi to vždy, pretože na týchto miestach vždy cítiť pokoj a pohodu. Prebúdzajúca sa Medická záhrada, kostol na Floriánskom námestí...
Starting today the fountain in the park is working again, and it is filled by a clean water :-) Children are quite loud there, as fara s their mums don´t allow them to jump in. So they are protesting very loudy on the way to trams.
This park is full of young parents, mostly mums, children after school stay here for a while, older people are sitting on benches and keep on chatting. It is nice, and, I think, this is how it should look like in the park in spring :-).
Around the house all flowers and trees are in blossom as well, the smelling hyacints are welcome mostly by Cora who is checking its status each morning. Now it looks a little bit strange with the piles of styrofoam in the backround, but it is still spring – narcissus, hyacint, laburnum, and so on...
From my today´s walk around I attach the pictures of the places, which took my interest again. I like it all the time, because of the calm and relax feelings here. Awakening Medical Garden, Church on Florian square...
Medická záhrada / Medical Garden:
Kostol na Floriánskom námestí / Churck on Florian square:
Park na Račianskom mýte / Park on Račianske mýto:
Škôlka na Mikovíniho / Kindergarden on Mikovíniho:
A kvietky pred domom / And the flowers in front of our house:
Včera sme si zvolili staronového prezidenta, bol úplne krásny deň a zdá sa, že škaredá a dlhá zima je už nadobro preč. Síce je apríl takže ani srnka netuší čo sa ešte udeje, ale pomaly ale isto sa bude dat aj pozitívne fungovať, myslieť, ozdravovať, liečiť telo, dušu aj všetko okolo...
Stavebné aktivity v našej domácnosti, zdá sa, na nejaký čas trocha ustanú. Avšak vykompenzuje nám to iný projekt, ktorý nám na Mikovínke zabezpečí prísun dostatočného množstva stavebného prachu a neporiadku do pľúc a domácností, nakoľko v priebehu tohto týždňa sa z ničoho nič objavili prvé kúsky lešenia. Trošku to zas niekto nestihol odkomunikovať, v každom prípade je to však známka toho, že dom sa ide zatepliť a tohoročné Vianoce v byte budú už úplne nové - nielen v byte zvnútra ako vlani, ale aj v dome zvonka. Po 48 rokoch sa tu žijúcich 64 rodín dožije toho, že dom bude opäť dýchať novotou. Efektívnosť zateplenia bude vždy diskutabilná - ale rekonštrukcia s tým spojená odstráni veľa skrytých problémov, ktorými dom trpí... je výborné, že sa na pozitívnom smerovaní zhodlo toľko ľudí, a že k prácam pristupujú s dobrou náladou a dobrým pocitom.
Corka to má, ako všetko, pod kontrolou :-) Považuje to za zábavnú vec, chlapi pobehujúci po lešení sú jej kamoši a každého ohuruje svojou vrtuľou v zadku :-)
Yesterday´s elevation result confirmed the fact that most of our population trust our old-new president. That was a really beautifull day - and it seems the cold and long winter is definitely gone. Of course, it is April, so no one knows what happens but we have a good chance to turn to positive daily life, thinking, treating our bodies, minds and everything around...
Seems the building activities in our household will slow down for some time period. But, there is another project on Mikoviniho, which will guarantee enough building dust and dirtiness to our lungs and households, because of first parts of a scaffolding appeared in front of the house. Someone did not communicate this (as usual), but it seems the house official requests have been approved and we can insulate the house, so this year´s Christmas will be really new fashioned for all of us - not only for myself in the appartment, but also from outside. After 48 years all these 64 families will finally have a good feeling in a completely renewed house. The efficiency of the insulation will always be disputable, but the complete renovation will solve a huge number of hidden deffects which the house suffers of... it is great that so many people understood the real technical condition of the house, made a good decision and they are really positive in both mood and feelings.
Cora has, of course, everything under control :-) It´s a big fun for her, men walking around on the scaffolding are her favourites and surprises everyone by her ass-propeller :-)
Ak máš určitý citový vzťah k miestu, kde bývaš, stačí keď otvoríš dvere, vojdeš dnu a cítiš to. Je to niečo, čo možno ani nevieš presne popísať, ale je to tam. Ak sa doma cítiš dobre, páči sa Ti to. Ak na tomto mieste necítiš "doma", niečo Ti na tom podvedome vadí a hľadáš cestu úniku.
Hovorí sa, že každý človek nejakým spôsobom cíti vôňu svojho domova. S týmto tvrdením môžem úplne súhlasiť... i keď vždy je táto vôňa iná. Bývala som na viacerých miestach, a každé miesto malo svojskú atmosféru, ktorá súvisela s viacerými skutočnosťami - predovšetkým okolím, vekom a štýlom domu, istou aurou, a taktiež všetkým "mojím alebo naším", čo sa v byte vyskytlo.
Tak v stručnosti - ako by som scharakterizovala niektore moje dočasné domovy:
žilinské dočasné domovy vynechám...
Bratislava, Kukučínova.Zvláštne, vlastne celkom príjemné, až na to, že tu bola jedna priechodná izba, v ktorej býval Majo a bolo mi nepríjemné rušiť ho každé ráno svojím odchodom do práce. Pamätám si ten byt, i keď som tam bývala krátko, spája sa mi však silno s Ernst & Young.
Bratislava, Sibírska. Nepríjemné, vlhké, depresívne, s malým počtom pekných dní... Necítila som tu nič "svoje", len veľa nepríjemných pocitov. Snáď jediné pozitívne obdobie sa spája so Snehovou kráľovnou, ktorú mám odvtedy veľmi rada.Bývala som tu dosť dlho, moje pocity sa však nezmenili.
Budapest, Podmaniczky 19. Veľmi príjemné, dostatočne veľké a celkovo fajn. Tu som sa vedela cítiť skoro ako doma. Dýchal všeličím - históriou aj súčasnosťou, čistotou aj prachom, slnkom aj tieňom... V rámci BP asi jediný byt, v ktorom sa dalo žiť a fungovať bez výhrad. Jasné, spája sa s nočným cestovaním na trase BA-BP-BA a nočným balením a upratovaním, avšak aj so spoznávaním mesta, parkovaním, kultúrou, hudbou, Boltos Zsoltom, tmavým chlebom, hromadou čerstvého ovocia a kopou ďalších vecí... Škoda že s Maurice-om sme tu strávili iba málo času. Zmeny v práci spôsobili, že som si do pamäte vryla každú dlaždicu vnútorného balkóna tohto pekného domu.
Budapest, Kis Gomb utca. Prvé pocity po nasťahovaní: otrasné. Pocity po odsťahovaní: Katastrofa, ktorá sa dočasne vďaka nám zmenila na útulný priestor, avšak skončila rovnakou katastrofou akou začala. Zlepšilo sa to, vyčistilo a pomaličky zariadilo. Kuchynské dvere zostali non-stop zatvorené a plné nevybalených vecí, z pohľadu na kuchyňu sa človeku dvíhal žalúdok... zvláštne vzhľadom na to, že to bola novostavba. Príjemné pocity sa spájajú s Maurice-om a domácou atmosférou, ktorá sa tu vytvorila. Nepríjemné pocity: Vianoce 2006. Nemohla som tu dlhšie zostať, Maurice bol všade a navyše, majitelia mi začali poza chrbáž chodiť do bytu a snoriť krížom krážom... Nakoniec sme doriešovali kopec otázok okolo ukončenia nájmu a vrátenia mojich vecí (ktoré mi ukradli) mimosúdnou cestou, s pomocou právničky. Mysleli si, že s cudzinkou na území Maďarska si môžu robiť čo chcú.
Budapest, Angyalfoldi út. Bol to pekný byt. Spája sa so svetlom, čistom, kľudom, bezpečím a celkovo takou malou oázou pokoja v tejto časti Budapešti. Sem pribudla Cora, kvietky na okná a kľudný spánok. Cora bola hyperaktívna, priniesla však pocit domova, zvedavé pohľady do ulice, raňajky na terase, rozhovory so strážnikmi, varenie, pečenie a neustále upratovanie Coriných chlpov, žužlancov, hračiek... po nociach hodinové vysávanie a umývanie podlahy (keďže Cora sa učila akceptovať vysávač a mop)... Prechádzky a naháňačky s Corinými psími priateľmi, kúpanie na Lupe, ranné rozhovory s Robiho majiteľom (mimochodom veľmi inteligentným režisérom), pokoj a fitko s Carlom a celkovo pravidelnosť v každodennom živote. Leto, Lehel piac, teplo... ale aj nepríjemnosti s políciou čo sa týka maminých ukradnutých dokladov či zlodeja, ktorý nás prišiel vykradnúť a ktorý sa skrýval za žehliacou doskou lebo dúfal, že ho nezbadám. Vôňa tohto domova bola hlavne čistá, vzdušná, drevená, citrónová a s občasnou príchuťou marhuľového hrnčekového koláča... až kým neprišiel Lukoil a nezačalo sa to všetko rúcať dole kopcom. Majiteľka bytu opäť nezniesla že príde o nájomníka, veľa vecí mi neumožnila presťahovať domov a riešila to svojsky - opäť problémy so sťahovaním a mojími vecami, ktoré boli v byte uzamknuté...
Bratislava, Koloseo. Čisté, nové, svetlé, avšak neosobné s niečím nevysvetliteľne rušivým. Neviem to popísať. Výraznejší problém s miestom som nemala, avšak niečo podvedome bublalo v žalúdku. Možno jasný pocit, že je to dočasná stanica, kým sa nedá dokopy môj byt. Možno okolie, možno prostredie, možno stavby naokolo, možno málo úložného priestoru, možno tá zbytočná veľká zelená sedačka ktorá nelogicky zaberala pol izby... K tomuto bytu sa mi viažu príjemné aj nepríjemné spomienky, väčšina je celkom neutrálnych. Najvýraznejšie nepríjemné sú spojené asi s Corou a jej občasným divným správaním :-(((
No a ako vonia tento byt? Asi pokojom, teplom, novotou, čistotou (snažíme sa...), a občas varením, pečením a vôňou čerstvo upečeného chleba... Hlavne - je to náš domov...
Frans to, myslím, pochopil (okrem mamy samozrejme). To je to, čomu hovorím - môj súkromný ostrov so všetkým, čo k tomu patrí...
+++
If you have any emotional relation to the place you live in, it is enough to open the door and come in, you probably feel it. That is something you possibly cannot describe exactly, but it is there. If you feel good at home, you like it. If this place is not the right one to feel "to be at home", there is something disturbing and you are looking for the way to escape subconsciously.
They say everyone feels the smell of his home somehow. I can fully agree, eventhough, I think, this "smell" is different all the time. I lived on more places and each one was different - by the atmosfere itself, which was related to many things - mostly the surroundings, age and style of the house, aura, and also hundreds of those little things in the flat which were exactly "mine, or ours".
So shortly - how should I describe the smells of some of my temporary homes? Here we are:
I don´t want to comment the temporary homes in Žilina during my university studies...
Bratislava, Kukučínova.Strange, actually quite nice, except one fact - we had one passable (or cross-) room, where Majo lived. I did not really like crossing this room each morning to get to the entrance door and kitchen to leave for work. I remember this flat quite well, eventhough I lived here for a short time. Somehow it is linked to Ernst & Young wery intensively.
Bratislava, Sibírska. Not nice, wet, depressive, with a very small number of nice days... I did not feel anything "mine" here, only too many bad feelings. May be the only nice time period is connected with the Snow Queen, which I like since that time.I lived here for a quite long time, my feelings did not change until I moved out.
Budapest, Podmaniczky 19. Very nice, spacefull enough and fine. Here I felt almost like at home. You could feel many things and smells here - both history and present, cleanliness and dust, sun and shade... In Budapest this was most probably the only one place where I could live without any disturbing elements. It´s clear that it was not as white or black... but this flat is strictly connected with the night travels on the direction of BA-BP-BA, night packings and cleaning-ups, but also with getting the knowledge about the city, experiencing the parking troubles, culture, music, friends and family visits (that time it was still the "good" time period), Zsolt in the Bolt nearby, dark bread, piles of fresh fruits and many many others... It´s a pity we could spend here only a little time with Maurice. Changes in the company I worked for, caused, that each tile of the flat´s inner balcony is engraved in my memory-shuffles very well.
Budapest, Kis Gomb utca. First impressions after move-in: terrible. Feelings after move-out: Catastrope, which turned temporarily to a nice cosy place after putting a lot of effort in, but was finished as the same catastrophe as in the beginning. This experience proved me clearly, that if something begins very bad, it has a very limited chance to turn to positive way for longterm. The kitchen door left non-stop closed, the kitchen was full of unpacked stuff, because the kitchen itself was in a horrible condition.... strange, it was a new house. Nice feelings are connected with Maurice. Bad feelings: Christmas 2006. I could not stay here longer, Maurice was everywhere, and, furthermore, the flat-owners started to visit the flat behind my back without letting me know... Finally we solved the issues connected with my move-out and returning my belongings (which they stole from me) with the help of the local lawyer. The flat owners thought they could act with a foreigner in Hungary as they wished.
Budapest, Angyalfoldi út. It was a nice flat. For me, it is connected with the light, cleanliness, calm, safety and a small green oasis in this part of Budapest. This was a place where Cora came into my life, later flowers on my windows and quiet sleep too. Cora was hyperactive, but she brought small pieces of "home" with herself, curious looks into the happenings in the streets around, terasse-breakfasts, short-or longer talks with security guys, cooking, baking, and continous cleaning of Cora´s hair, toys and mess after chewing wood... and by nights endless vacuum-cleaning and mopping the floor (because of Cora learned to accept both vacuum-cleaner and the mop)... Long walks and playing with Cora´s new doggy friends, swimming on Lupa, morning talks with Robi´s owner (btw really intelligent movie director), quiet days and fitness with Carl, and - in general - some kind of a regularity in my daily life. Summer, Lehel market (with fresh vegetables, fruits and everything eatable), hot weather, but also some troubles with the police on one hand related to mum´s stolen personal documents, passport and other stuff, and on the other hand with a burglar who entered our flat in the night and was hiding behind the ironing desk awaiting I will not see him. The smell of this home was first of all clean, full of air, wood, lemon time-to-time temporarily mixed with the smell of an apricot cupcake.... until Lukoil came and everything took the direction down to the earth. The flat-owner behaved on a very similar way as the previous one at Kis Gomb utca.... she could not accept to loose her regular income of the rent, and she solved it on her way. Troubles with move-out again, some of my belongings left in the flat with a changed locker.... and as far as I lived abroad alone, I had again limited chance to solve it immediately... Police in Hungary is not really nice to foreigners :-(
Bratislava, Koloseo. Clean, new, bright, but extremely impersonal, anonymous, with something extremely disturbing. I cannot describe it exactly. I did not have any significant problem with the place, but something always worked negatively in my stomach. May be it was a simple feeling of a temporary "stop" until my flat is finished. May be the surroundings, the location, the buildings in the process around, may be the lack of storage space, may be that large useless green sofa which took almost half of the living room without any logic... I have some nice and some unpleasant memories related to this flat, but the most of all are completely neutral. The most of the "bad" experience is connected with Cora and her strange behaviour sometimes :-(((
And, how this flat smells? Warmly, by calm, cleanliness (we do our best...) and - time-to-time - by cooking, baking and by the smell of a freshly baked bread... The most important thing is that this is our home, our island...
I think Frans understood it perfectly (except mama, of course). This is some kind of my "private island" with everything that belongs to it at this moment...
Budapest, Podmanicky utca 19 (ešte s pokazenou práčkou / washing mashine was before repair):
Kis Gomb utca:
Angyalfoldi út (čisto byt sme asi ani nesfotili, viacmenej Vám ho trocha sprostredkuje Cora / seems we did not take any pictures of the flat itself, so Cora will introduce it):
Som rada, že je Koliba tak blízko nás. Je jednoduché a rýchle flákať sa s Corou po kopčekoch všade naokolo. Čerpáme energiu z prírody, Corka lieta krížom-krážom (s kamoškami alebo aj sama), učí sa neskákať na ľudí a nenaháňať bicykle, sem-tam ju chytia stopovacie tiky ale rýchlo sa vždy vráti pochváliť čo našla (keďže nebola k tomu vedená, poľovnícke skúšky sme nechali na iných)...
Spravidla sa vraciame domov v normálnom stave, ale občas Corka vyzerá ako dokonalé prasiatko - človek pri pohľade na ňu rýchlo identifikuje, čo všetko zábavné po ceste robila.
+++
It´s good that Koliba is so close to our house. It is simple and quick to get there and browse the forests with Cora. We take a lot of energy from there, Cora is running everywhere around (with friends or alone), she learns to control herself if people or bicycles appear, sometimes she is tracking other animals but she comes back to me "to tell me about" (she was not tought to track officially)...
Usually we get back home relatively clean, but sometimes Cora looks like a perfect pig - you can easily identify what kinds of funny activities she did few minutes or hours ago.
Príspevky
Klasika. Podobne ako včera, aj dnes som sa objavila vo dverách a nájomník s rovnakými očami ako včera, otvoril dvere. Tentokrát som bola s mamou, keďže všetci chlapi čo sa sami núkali s pomocou, vytrvalo nedvíhali telefón a tak to zas len ostalo na ženy...
Tentokrát som ho požiadala aby sa odsťahoval, dostal prečítať všetky výpovedné dôvody a termín okamžite. Asistoval mu kamarát, ktorý sa najprv tváril dôležitejšie ako mal, ale potom zrejme pochopil - okolo jednej prišiel za mnou a za svoje správanie sa ospravedlnil.
V byte bol neúnosný neporiadok - bol takmer obed keď sme zaregistrovali zvuky lepiacej pásky v obývačke... Okolo jednej sme šli opäť hore a pomáhali baliť kúpeľňu, kuchyňu, predsieň a tak... Kým mama pomáhala, ja som dokumentovala poškodenia v obývačke. A tak. Bolo toho dosť a dodnes nedokážem uveriť tomu, ako niekto dokáže za dva mesiace bývania takto zničiť a zanedbať úplne nový byt s novým zariadením.
Po vyčíslení škôd obdržal mladý muž zostatok peňazí, aby mal chvíľu z čoho žiť. Avšak bola som si vedomá toho, že škody budú vyššie minimálne o hodnotu dlážky a drezu, ktoré sa vyčistiť nedajú. Tie idem pýtať v osobitnom liste, i keď rátam, že tie peniaze už neuvidím... Tak trochu som podľahla maminej zhovievavosti a za poškodené zariadenie som si odrátala iba zlomok toho, čo som mala - a zrejme na to aj doplatím, keďže škody v hodnote ďalších takmer 600 eur z neho tak rýchlo nevytrieskam - aspoň tých 483 eur čo dostal na účet mohli zostať u mňa a prežila by som to jednoduchšie.
Zdá sa, že bolo dobré počkať, kým si zaplatí za ďalší štvrťrok, aspoň nejakú časť škôd mám takto uhradenú.
O nočných vyhrážkach radšej nehovorím... Chápem jeho rozhorčenie, keďže čakal vrátenie celého nájomného, avšak akosi si neuvedomil, že nie som charita aby som na vlastné náklady zariaďovala nadštandardným nábytkom celý byt kvôli jeho dvojmesačnému pobytu, počas ktorého spravil peklo zo života polovici schodišťa.
Byt bol po jeho odchode v tak katastrofálnom stave, že som musela zavolať upratovaciu službu aby ho dala dokopy a viem sa s vecami pohnúť ďalej.
Stalo sa niekoľko pozitívnych vecí napriek všetkému...
- konečne budem môcť kľudne spávať ja aj susedia pod mojím bytom
- v noci som mala krušné chvíle a policajná hliadka zrejme krúžila okolo domu v Lužnej
- ráno som formulovala dokument, ktorý som nikdy neplánovala sformulovať nakoľko dokáže byť pre človeka osobne ponižujúci a nepríjemný, nakoľko zachádza do detailov jeho života, ktoré si asi chce nechať pre seba
- vypratali sme s Milicou, Alexom a Jutkou garáž a strávili sme príjemné popoludnie.
- pokosila som trávu po prvýkrát odkedy vyrástla... a pokrstila som aj novú kosačku
- a idem si oddýchnuť do vane, keďže pred zajtrajším dňom chcem mať konečne trocha pokoja
Zajtra začne školský rok a mne nová etapa života, ktorú som už celkom dlho čakala - napriek tomu som si doterajší čas v rámci možností dokázala aj patrične vychutnať... hovorím o tej pozitívnej časti tohto obdobia. Tú negatívnu nezabudnem. Prešla som peklom a teraz z neho pomaly kráčam von... Ako by Tibor Bartfay a Janko povedali - ako atómová elektráreň na ľudskú energiu, ktorá vraj zo mňa po tomto lete raší.
