Vôňa domova / The Smell of Home

Ak máš určitý citový vzťah k miestu, kde bývaš, stačí keď otvoríš dvere, vojdeš dnu a cítiš to. Je to niečo, čo možno ani nevieš presne popísať, ale je to tam. Ak sa doma cítiš dobre, páči sa Ti to. Ak na tomto mieste necítiš "doma", niečo Ti na tom podvedome vadí a hľadáš cestu úniku.

Hovorí sa, že každý človek nejakým spôsobom cíti vôňu svojho domova. S týmto tvrdením môžem úplne súhlasiť... i keď vždy je táto vôňa iná. Bývala som na viacerých miestach, a každé miesto malo svojskú atmosféru, ktorá súvisela s viacerými skutočnosťami - predovšetkým okolím, vekom a štýlom domu, istou aurou, a taktiež všetkým "mojím alebo naším", čo sa v byte vyskytlo.

Tak v stručnosti - ako by som scharakterizovala niektore moje dočasné domovy:

• žilinské dočasné domovy vynechám...
• Bratislava, Kukučínova. Zvláštne, vlastne celkom príjemné, až na to, že tu bola jedna priechodná izba, v ktorej býval Majo a bolo mi nepríjemné rušiť ho každé ráno svojím odchodom do práce. Pamätám si ten byt, i keď som tam bývala krátko, spája sa mi však silno s Ernst & Young.
• Bratislava, Sibírska. Nepríjemné, vlhké, depresívne, s malým počtom pekných dní... Necítila som tu nič "svoje", len veľa nepríjemných pocitov. Snáď jediné pozitívne obdobie sa spája so Snehovou kráľovnou, ktorú mám odvtedy veľmi rada. Bývala som tu dosť dlho, moje pocity sa však nezmenili.
• Budapest, Podmaniczky 19. Veľmi príjemné, dostatočne veľké a celkovo fajn. Tu som sa vedela cítiť skoro ako doma. Dýchal všeličím - históriou aj súčasnosťou, čistotou aj prachom, slnkom aj tieňom... V rámci BP asi jediný byt, v ktorom sa dalo žiť a fungovať bez výhrad. Jasné, spája sa s nočným cestovaním na trase BA-BP-BA a nočným balením a upratovaním, avšak aj so spoznávaním mesta, parkovaním, kultúrou, hudbou, Boltos Zsoltom, tmavým chlebom, hromadou čerstvého ovocia a kopou ďalších vecí... Škoda že s Maurice-om sme tu strávili iba málo času. Zmeny v práci spôsobili, že som si do pamäte vryla každú dlaždicu vnútorného balkóna tohto pekného domu.
• Budapest, Kis Gomb utca. Prvé pocity po nasťahovaní: otrasné. Pocity po odsťahovaní: Katastrofa, ktorá sa dočasne vďaka nám zmenila na útulný priestor, avšak skončila rovnakou katastrofou akou začala. Zlepšilo sa to, vyčistilo a pomaličky zariadilo. Kuchynské dvere zostali non-stop zatvorené a plné nevybalených vecí, z pohľadu na kuchyňu sa človeku dvíhal žalúdok... zvláštne vzhľadom na to, že to bola novostavba. Príjemné pocity sa spájajú s Maurice-om a domácou atmosférou, ktorá sa tu vytvorila. Nepríjemné pocity: Vianoce 2006. Nemohla som tu dlhšie zostať, Maurice bol všade a navyše, majitelia mi začali poza chrbáž chodiť do bytu a snoriť krížom krážom... Nakoniec sme doriešovali kopec otázok okolo ukončenia nájmu a vrátenia mojich vecí (ktoré mi ukradli) mimosúdnou cestou, s pomocou právničky. Mysleli si, že s cudzinkou na území Maďarska si môžu robiť čo chcú.
• Budapest, Angyalfoldi út. Bol to pekný byt. Spája sa so svetlom, čistom, kľudom, bezpečím a celkovo takou malou oázou pokoja v tejto časti Budapešti. Sem pribudla Cora, kvietky na okná a kľudný spánok. Cora bola hyperaktívna, priniesla však pocit domova, zvedavé pohľady do ulice, raňajky na terase, rozhovory so strážnikmi, varenie, pečenie a neustále upratovanie Coriných chlpov, žužlancov, hračiek... po nociach hodinové vysávanie a umývanie podlahy (keďže Cora sa učila akceptovať vysávač a mop)... Prechádzky a naháňačky s Corinými psími priateľmi, kúpanie na Lupe, ranné rozhovory s Robiho majiteľom (mimochodom veľmi inteligentným režisérom), pokoj a fitko s Carlom a celkovo pravidelnosť v každodennom živote. Leto, Lehel piac, teplo... ale aj nepríjemnosti s políciou čo sa týka maminých ukradnutých dokladov či zlodeja, ktorý nás prišiel vykradnúť a ktorý sa skrýval za žehliacou doskou lebo dúfal, že ho nezbadám. Vôňa tohto domova bola hlavne čistá, vzdušná, drevená, citrónová a s občasnou príchuťou marhuľového hrnčekového koláča... až kým neprišiel Lukoil a nezačalo sa to všetko rúcať dole kopcom. Majiteľka bytu opäť nezniesla že príde o nájomníka, veľa vecí mi neumožnila presťahovať domov a riešila to svojsky - opäť problémy so sťahovaním a mojími vecami, ktoré boli v byte uzamknuté...
• Bratislava, Koloseo. Čisté, nové, svetlé, avšak neosobné s niečím nevysvetliteľne rušivým. Neviem to popísať. Výraznejší problém s miestom som nemala, avšak niečo podvedome bublalo v žalúdku. Možno jasný pocit, že je to dočasná stanica, kým sa nedá dokopy môj byt. Možno okolie, možno prostredie, možno stavby naokolo, možno málo úložného priestoru, možno tá zbytočná veľká zelená sedačka ktorá nelogicky zaberala pol izby... K tomuto bytu sa mi viažu príjemné aj nepríjemné spomienky, väčšina je celkom neutrálnych. Najvýraznejšie nepríjemné sú spojené asi s Corou a jej občasným divným správaním :-(((

No a ako vonia tento byt? Asi pokojom, teplom, novotou, čistotou (snažíme sa...), a občas varením, pečením a vôňou čerstvo upečeného chleba... Hlavne - je to náš domov... Frans to, myslím, pochopil (okrem mamy samozrejme). To je to, čomu hovorím - môj súkromný ostrov so všetkým, čo k tomu patrí...

+++

If you have any emotional relation to the place you live in, it is enough to open the door and come in, you probably feel it. That is something you possibly cannot describe exactly, but it is there. If you feel good at home, you like it. If this place is not the right one to feel "to be at home", there is something disturbing and you are looking for the way to escape subconsciously.

They say everyone feels the smell of his home somehow. I can fully agree, eventhough, I think, this "smell" is different all the time. I lived on more places and each one was different - by the atmosfere itself, which was related to many things - mostly the surroundings, age and style of the house, aura, and also hundreds of those little things in the flat which were exactly "mine, or ours".

So shortly - how should I describe the smells of some of my temporary homes? Here we are:

• I don´t want to comment the temporary homes in Žilina during my university studies...

• Bratislava, Kukučínova. Strange, actually quite nice, except one fact - we had one passable (or cross-) room, where Majo lived. I did not really like crossing this room each morning to get to the entrance door and kitchen to leave for work. I remember this flat quite well, eventhough I lived here for a short time. Somehow it is linked to Ernst & Young wery intensively.
• Bratislava, Sibírska. Not nice, wet, depressive, with a very small number of nice days... I did not feel anything "mine" here, only too many bad feelings. May be the only nice time period is connected with the Snow Queen, which I like since that time. I lived here for a quite long time, my feelings did not change until I moved out.
• Budapest, Podmaniczky 19. Very nice, spacefull enough and fine. Here I felt almost like at home. You could feel many things and smells here - both history and present, cleanliness and dust, sun and shade... In Budapest this was most probably the only one place where I could live without any disturbing elements. It´s clear that it was not as white or black... but this flat is strictly connected with the night travels on the direction of BA-BP-BA, night packings and cleaning-ups, but also with getting the knowledge about the city, experiencing the parking troubles, culture, music, friends and family visits (that time it was still the "good" time period), Zsolt in the Bolt nearby, dark bread, piles of fresh fruits and many many others... It´s a pity we could spend here only a little time with Maurice. Changes in the company I worked for, caused, that each tile of the flat´s inner balcony is engraved in my memory-shuffles very well.
• Budapest, Kis Gomb utca. First impressions after move-in: terrible. Feelings after move-out: Catastrope, which turned temporarily to a nice cosy place after putting a lot of effort in, but was finished as the same catastrophe as in the beginning. This experience proved me clearly, that if something begins very bad, it has a very limited chance to turn to positive way for longterm. The kitchen door left non-stop closed, the kitchen was full of unpacked stuff, because the kitchen itself was in a horrible condition.... strange, it was a new house. Nice feelings are connected with Maurice. Bad feelings: Christmas 2006. I could not stay here longer, Maurice was everywhere, and, furthermore, the flat-owners started to visit the flat behind my back without letting me know... Finally we solved the issues connected with my move-out and returning my belongings (which they stole from me) with the help of the local lawyer. The flat owners thought they could act with a foreigner in Hungary as they wished.
• Budapest, Angyalfoldi út. It was a nice flat. For me, it is connected with the light, cleanliness, calm, safety and a small green oasis in this part of Budapest. This was a place where Cora came into my life, later flowers on my windows and quiet sleep too. Cora was hyperactive, but she brought small pieces of "home" with herself, curious looks into the happenings in the streets around, terasse-breakfasts, short-or longer talks with security guys, cooking, baking, and continous cleaning of Cora´s hair, toys and mess after chewing wood... and by nights endless vacuum-cleaning and mopping the floor (because of Cora learned to accept both vacuum-cleaner and the mop)... Long walks and playing with Cora´s new doggy friends, swimming on Lupa, morning talks with Robi´s owner (btw really intelligent movie director), quiet days and fitness with Carl, and - in general - some kind of a regularity in my daily life. Summer, Lehel market (with fresh vegetables, fruits and everything eatable), hot weather, but also some troubles with the police on one hand related to mum´s stolen personal documents, passport and other stuff, and on the other hand with a burglar who entered our flat in the night and was hiding behind the ironing desk awaiting I will not see him. The smell of this home was first of all clean, full of air, wood, lemon time-to-time temporarily mixed with the smell of an apricot cupcake.... until Lukoil came and everything took the direction down to the earth. The flat-owner behaved on a very similar way as the previous one at Kis Gomb utca.... she could not accept to loose her regular income of the rent, and she solved it on her way. Troubles with move-out again, some of my belongings left in the flat with a changed locker.... and as far as I lived abroad alone, I had again limited chance to solve it immediately... Police in Hungary is not really nice to foreigners :-(
• Bratislava, Koloseo. Clean, new, bright, but extremely impersonal, anonymous, with something extremely disturbing. I cannot describe it exactly. I did not have any significant problem with the place, but something always worked negatively in my stomach. May be it was a simple feeling of a temporary "stop" until my flat is finished. May be the surroundings, the location, the buildings in the process around, may be the lack of storage space, may be that large useless green sofa which took almost half of the living room without any logic... I have some nice and some unpleasant memories related to this flat, but the most of all are completely neutral. The most of the "bad" experience is connected with Cora and her strange behaviour sometimes :-(((

And, how this flat smells? Warmly, by calm, cleanliness (we do our best...) and - time-to-time - by cooking, baking and by the smell of a freshly baked bread... The most important thing is that this is our home, our island... I think Frans understood it perfectly (except mama, of course). This is some kind of my "private island" with everything that belongs to it at this moment...

Budapest, Podmanicky utca 19 (ešte s pokazenou práčkou / washing mashine was before repair):

Kis Gomb utca:

Angyalfoldi út (čisto byt sme asi ani nesfotili, viacmenej Vám ho trocha sprostredkuje Cora / seems we did not take any pictures of the flat itself, so Cora will introduce it):